Ak ste po poručiteľovi zdedili majetok napríklad vo Francúzsku a súčasne aj v SR, v zmysle európskej legislatívy prebehne celé dedičské konanie všeobecne v tom štáte a podľa práva toho štátu, v ktorom mal poručiteľ v čase svojej smrti obvyklý pobyt. To znamená, že dedičské konanie sa v prípade medzinárodných dedičských konaní v EÚ vedie len v jednom štáte a bez ohľadu na kritérium umiestnenia majetku. Práva k Vášmu dedičstvu v zahraničí ľahko preukážete Európskym osvedčením o dedičstve („EOD“), ktoré Vám uzná väčšina členských štátov EÚ. Komplikácie však môžu nastať ak sa dedičské konanie viedlo v Dánsku alebo v Írsku alebo ak ste zdedili nehnuteľnosť v SR, avšak disponujete cudzím EOD, resp. cudzím rozhodnutím. Uvedené komplikácie sa Vám v tomto článku snažíme objasniť a súčasne ponúkame aj náčrt vhodných riešení.  

Medzinárodné dedičské konanie v Európskej Únií upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve („Nariadenie“). Nariadenie sa vzťahuje na dedenie po osobách, ktoré zomreli 17. augusta 2015 alebo neskôr. Pre medzinárodné dedičské konanie Nariadenie stanovuje jednotné pravidlá pre (i.) určenie medzinárodnej právomoci, (ii.) určenie rozhodného práva, (iii.) určenie pravidiel pre uznávanie a výkon rozhodnutí o dedičstve.

V praxi môžeme hovoriť o medzinárodnom dedičskom konaní napríklad vtedy, keď sa predmet dedičstva nachádza v Slovenskej republike, avšak z určitého dôvodu je na dedičské konanie príslušný orgán iného členského štátu EÚ. Zvyčajne pôjde o situácie, kedy mal zosnulý slovenský štátny príslušník v čase svojej smrti obvyklý pobyt v inom členskom štáte, avšak naďalej v čase smrti vlastnil nehnuteľnosti v Slovenskej republike alebo disponoval slovenským bankovým účtom na ktorom boli uložené peňažné prostriedky. 

Vychádzajúc zo znenia recitálu č. 23 Nariadenia „všeobecným kolíznym kritériom na účely určenia právomoci, ako aj rozhodného práva by mal byť obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti…“  Pre určenie členského štátu obvyklého pobytu je v súlade s Nariadením nevyhnutné zistiť s ktorým členským štátom mal poručiteľ v čase svojej smrti skutočne úzku a stabilnú väzbu. V praxi to môže znamenať napríklad nasledovné: Ak sa odsťahoval slovenský štátny príslušník za prácou do Francúzska, avšak jeho manželka a deti zostali v SR a pravidelne s nimi udržiaval kontakt, príslušný orgán by pri skúmaní obvyklého pobytu s najväčšou pravdepodobnosťou určil právomoc orgánov SR, a to práve z dôvodu existencie skutočnej úzkej väzby so SR.

Určenie najužšej väzby poručiteľa s členským štátom EÚ bude mať pre dedičov v neposlednom rade i významné ekonomické dôsledky, a to napríklad pre určenie výšky poplatkov za vedenie dedičského konania.

Vo vzťahu k daniam z dedičstva je potrebné brať na zreteľ na to, že Nariadenie ponecháva otázku zdanenia dedičstva v pôsobnosti vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov EÚ. To znamená, že v prípade dedičstva, ktoré sa nachádza vo viacerých členských štátoch EÚ, bude nevyhnutné v otázke zdanenia skúmať daňovú právnu úpravu všetkých týchto členských štátov EÚ, nakoľko daň sa nemusí nevyhnutne uhrádzať len členskému štátu s právomocou (napríklad: v Slovenskej republike bola daň z dedičstva zrušená s účinnosťou od 1.1.2004, avšak vo Francúzsku sa aplikuje daň z dedičstva odstupňovaná na základe viacerých kritérií, najmä na základe stupňa príbuzenstva právneho nástupcu vo vzťahu k poručiteľovi).  

Európske osvedčenie o dedičstve

Nariadenie zaviedlo okrem iného tzv. Európske osvedčenie o dedičstve. Hlavnou výhodou EOD je to, že má účinky vo všetkých členských štátoch EÚ, a to bez potreby osobitného konania o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia.

EOD vydáva orgán príslušný konať vo veci medzinárodného dedičského konania (vo väčšine členských štátoch ide o príslušného notára), a to na základe predloženého formuláru, ktorý vyplní právny nástupca. Jednotlivé jazykové verzie formulárov sú online dostupné na nasledovnom webovom odkaze: Link.

Do pozornosti dávame skutočnosť, že niektoré štáty ako napr. Dánsko a Írsko neprijali Nariadenie. Z tohto dôvodu sa na tieto štáty jednotné pravidlá Nariadenia, ktoré upravujú medzinárodné dedičské konanie neuplatnia a v prípadoch dedenia v týchto štátoch nie je možné využiť inštitút EOD.

Možnosť poručiteľa určiť v závete rozhodné právo

Poručiteľ si môže v zmysle Nariadenia vo svojom závete zvoliť právo rozhodné pre dedičské konanie o jeho majetku. Môže sa však jednať len o právo štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Voľba rozhodného práva má následne význam aj na právomoc konkrétneho štátu konať vo veci poručiteľovho dedičstva. Ak to teda zhrnieme, Nariadenie poručiteľovi neumožňuje výber rozhodného práva toho členského štátu, s ktorým poručiteľ nemá vytvorenú žiadnu úzku väzbu.

Z našich skúseností bývajú pri medzinárodných dedičských konaniach problematické nasledovné okruhy tém:

  1. Problémy pri zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

V slovenskej praxi pomerne často nastáva situácia, kedy orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností („kataster“) odmietajú vykonať záznam vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech dediča na podklade cudzej verejnej listiny (EOD alebo rozhodnutia z iného členského štátu EÚ). 

Odmietnutie takýchto návrhov príslušné katastre často odôvodňujú tým, že v cudzích verejných listinách absentuje identifikácia nehnuteľnosti v súlade s § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z („Zákon o katastri nehnuteľností“), napríklad pri pozemku absentuje riadna identifikácia jeho katastrálneho územia, parcely (parcelné číslo, druh parcely) druhu či výmery. Z našej skúsenosti katastru nepostačuje identifikácia nehnuteľnosti ako: „nehnuteľnosť poručiteľa nachádzajúca sa na území Slovenskej republiky.“  

Preto odporúčame ešte pred samotným podaním návrhu na vykonanie záznamu požiadať orgán členského štátu EÚ, ktorý vydal EOD o dodatočnú riadnu identifikáciu nehnuteľnosti v EOD. Spolu so žiadosťou je vhodné predložiť: (i.) preklad slovenského výpisu listu vlastníctva resp. (ii.) notársky osvedčené prehlásenie slovenského notára o tom, že údaje o nehnuteľnosti, ktoré ste im predložili zodpovedajú údajom o nehnuteľnosti evidované v informačnom systéme Slovenskej notárskej komory.   

V prípadoch absencie identifikácie nehnuteľností vo vnútroštátnom rozhodnutí o dedičstve z iného členského štátu odporúčame požiadať o vydanie EOD a súčasne o identifikáciu nehnuteľností v EOD, spolu s prílohami potrebnými k identifikácií nehnuteľnosti, ktoré uvádzame vyššie. Vnútroštátne rozhodnutia cudzích štátnych orgánov (teda v prípade ak dedič nedisponuje EOD) totiž slovenské orgány verejnej moci všeobecne uznajú len v prípade ak prebehne osobitné konanie o ich uznaní a výkone.

  1. Problémy pri dedičskom právnom titule z niektorých štátov

Druhým možným praktickým problémom sú situácie  cezhraničného dedenia, v ktorých ide o kolíziu právneho poriadku SR s právnymi poriadkom štátov, ktoré nie sú účastníkmi Nariadenia (napríklad v prípade vyššie spomenutého Írska a Dánska). V takomto prípade (i.) musí zvyčajne prebehnúť osobitné konanie o uznaní a výkone rozhodnutia v zmysle slovenského zákona o Medzinárodnom práve súkromnom, prípadne (ii.) existujú určité špecifiká vyplývajúce z právnej úpravy daných štátov (napr. uplatňovať práva dedičov môžu iné subjekty ako dedičia, napríklad v Írsku ide o správcu dedičstva) spôsobilé generovať aplikačné problémy vo vzťahu k miestnym subjektom (napr. komplikácie pri dedení finančných prostriedkov uložených v banke alebo cenných papierov v správe správcovskej spoločnosti). Tieto faktory tiež môžu značne predĺžiť čas, kým sa právoplatný dedič domôže svojho majetku a navýšiť náklady spojené s vyporiadaním dedičstva.

 

V čom vám pomôžeme?

Poskytneme Vám komplexné právne poradenstvo a pomoc pri prepise majetku na základe cudzieho dedičského titulu v Slovenskej republike, vrátane cudzích dedičských titulov vydaných v Dánsku alebo v Írsku.

Radi Vám pomôžeme ak máte pri zdedenej nehnuteľnosti problém so zápisom vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností.