Aké subjekty môžu v podmienkach slovenského rodinného práva žiadať o priznanie výživného a podľa akých kritérií súd vychádza pri určovaní výšky výživného? Okrem odpovedí na uvedené otázky Vám v tomto článku poskytujeme krátky náhľad do aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR („NS SR“) týkajúcej sa výživného.
Základný právny rámec výživného poskytuje zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o rodine“). Najznámejším druhom výživného je nesporne vyživovacia povinnosť rodičov k deťom, ktorú upravuje § 62 až § 65 Zákona o rodine ako zákonnú povinnosť rodičov, ktorá trvá od narodenia ich detí až do času, kým nie sú schopné sa živiť samé. Plnoletosťou dieťaťa teda nemusí nevyhnutne zaniknúť aj vyživovacia povinnosť jeho rodičov, nakoľko v zmysle odbornej literatúry a ustálenej súdnej praxe je dieťa schopné sa živiť samé až vtedy, ak je schopné si samo uspokojovať svoje životné potreby, resp. ak má primeraný zdravotný stav a existujú preň príležitosti na pracovnom trhu, napríklad až kým nemá ukončenú vysokú školu. A teda aj po dobu štúdia na vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu môže naďalej trvať.
Právo na výživné sa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine nepremlčuje. Avšak práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného, v hovorovej reči označované ako „splátky výživného“ premlčaniu podliehajú. Z tohto dôvodu by mal oprávnený svoje pohľadávky, t.j. „nesplatené splátky výživného“ čo najskôr uplatniť na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa kedy sa stali splatnými.
Pre úplnosť uvádzame, že v prípade maloletých detí súd môže, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, priznať plnenie výživného aj na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, pričom v prospech oprávnených plnoletých výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Zákon o rodine rovnako upravuje vyživovaciu povinnosť detí k rodičom, medzi ostatnými príbuznými a medzi manželmi, a tiež príspevok na výživu rozvedeného manžela, či príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. V tejto súvislosti chceme poukázať aj na zákonné záväzné kritéria, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o výške všetkých kategórií výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (teda toho, kto platí výživné). Konečné rozhodnutie súdu o výške výživného bude teda vždy závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Jedinú výnimku predstavuje výživné rodičov k ich nezaopatreným neplnoletým deťom, pri ktorom Zákon o rodine stanovuje minimálnu povinnú výšku sumy, ktorá zodpovedá 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo s aktuálnosťou k dnešnému dňu predstavuje sumu 36,80 EUR (t. j. 30 % zo sumy 122,77 EUR).
Nižšie pripájame stručný prehľad aktuálnych rozhodnutí NS SR zaoberajúcich sa problematikou výživného:
- Právna domnienka podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine – uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo/107/2022 z 29. septembra 2022
Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine upravuje právnu domnienku podľa ktorej súd v prípade nesplnenia edičnej povinnosti predpokladá priemerný mesačný príjem povinného o výške dvadsaťnásobku sumy životného minima, t.j. pre rok 2024 o výške 122,77 * 20 = 2455,40 EUR. . Uvedenú edičnú povinnosť zákon upravuje ako povinnosť rodiča (ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu) preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
NS SR v rozoberanom prípade judikoval, že právnu domnienku podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné aplikovať aj v prípade ak si povinný síce splnil edičnú povinnosť vo vzťahu k súdu, avšak svoje príjmy nepreukázal hodnoverne. V odôvodnení predmetného uznesenia navyše NS SR zdôrazňuje, že pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča je dôležitá aj aktivita oprávneného rodiča, ktorý má možnosť upozorniť súd na existenciu ďalších majetkových podstát povinného (napr. autá, iné motorové prostriedky, nehnuteľnosti, nelegálny /nezdanený/ príjem a pod.).
Matka maloletého mala ako dovolateľka v danom prípade za to, že otec maloletého nepreukázal v konaniach hodnoverne svoje príjmy, aj keď síce formálne predložil súdu daňové priznanie (mesačný príjem od 600 EUR až 800 EUR), avšak jeho náklady prevyšovali jeho príjmy (ním priznané mesačné náklady vo výške 955 EUR) a podľa dovolateľky navyše pestoval finančne náročné koníčky, napríklad kúpa motorky a pod, a preto mal podľa nej odvolací súd uplatniť právnu domnienku podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
- Nepriznanie výživného dieťaťu pre rozpor s dobrými mravmi – rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2023, sp. zn. 5 Cdo/188/2022
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine platí, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom uvedené neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Z rozsudku NS SR z 29.06.2023, sp. zn. 5 Cdo/188/2022 je možné vyvodiť situácie, kedy by NS SR nároku plnoletého dieťaťa na výživné nevyhovel práve z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, a síce môže ísť o nasledovné situácie: situáciu dieťaťa, ktoré zdedilo veľký majetok (od iných osôb ako rodičov) alebo sa stalo veľmi úspešným v mladom veku (môže ísť o podnikanie, šport či umenie) a získalo veľké finančné prostriedky, mnohonásobne nad pomery jeho rodičov. Pokiaľ študuje, prípadne je maloleté, má právo žiadať od rodičov výživné, ale vzhľadom k porovnaniu ich majetku by priznanie výživného dieťaťu bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže jeho finančná situácia je ďaleko lepšia ako situácia rodičov.
V čom vám pomôžeme?
Poskytneme Vám komplexné právne poradenstvo a pomoc pri dojednávaní výživného, ako i v priebehu celého konania vo veci výživného (prípadne iných rodinno-právnych otázok), kde Vám pomôžeme presadiť Vaše práva.
